DEATH, THRASH, BLACK, HEAVY, DOOM AND ROCK METAL ZINE

- REVIEWS, REPORTS, INTERVIEWS - SUPPORT UNDERGROUND METAL

sobota 17. února 2018

Recenze/review - CRYPTIC GRAVE - Cryptic Grave (2017)


CRYPTIC GRAVE - Cryptic Grave
EP 2017, Great Dane Records

Probouzím se pomalu, nejdřív jen otevřu zlehka oči. Rozlámané tělo, spal jsem zde, pod hromadou kostí, už pěkně dlouho. Kdo mě to budí? Ptám se do ticha opuštěného hřbitova. Naslouchám, nasávám mrtvolnou atmosféru a poslouchám novou desku francouzských old school death metalistů CRYPTIC GRAVE.

Kapela působí dojmem, že také ležela dlouho ve svých rakvích. Až teď, když se začaly opět otvírat hroby, znovu vydala další svědectví o starých death metalových časech. Špína, hniloba, pach smrti. Všechno zní jak má a já si s klidem mohu znovu zatančit. Jste také zváni, zombie už čekají!



Na desce "Cryptic Grave" se mi hrozně líbí, jak si na nic nehraje. Je prašivá, ušpiněná prachem a patinou. Skladby útočí přímo, bez jakýchkoliv vytáček. Jde se rovnou na věc, hlínu z lopaty také musíte hodit rovnou do hrobu. Zvukově zastaralé písně plné rouhání, výletů do záhrobí a hlavně - touhy po smrti. Cítím a slyším zde vše potřebné pro pořádnou podzemní seanci. Ne, CRYPTIC GRAVE nejsou ničím noví, ani výjimeční, ale jejich death metal se velmi dobře poslouchá. Bonusem navíc je temná atmosféra a pocit, že pravý nefalšovaný death metal ještě nezemřel. K práci hrobníka je tato hudba více než vhodná. Smrtící kov je zde exhumovaný odněkud z devadesátých let a je krásnou vzpomínkou na časy, kde se ještě zabíjelo poctivě, rezavým nožem. Death metalová deska, která vás pokryje plesnivinou!


sumarizace:

CRYPTIC GRAVE a jejich novinka útočí na ty nejskrytější noční můry všech fanoušků old school death metalu. Album je odpovědí na všechny ozvěny ze záhrobí, které je možno vůbec slyšet. Klasický, plesnivý death metal se zde potkává s thrashem z osmdesátých let a na své si přijdou snad všichni milovníci hřbitovů. Obraťte všechny kříže, zapalte svíce, dnes se bude konat jedna velmi okultní seance. Vystupovat na ní budou death metalisté CRYPTIC GRAVE. Ve Francii moc dobře vědí, jak se dělá pravé a nefalšované smrtící řemeslo! "Cryptic Grave" je plné špíny, pavučin i ozvěn ze starých rakví. Death metal je zde exhumovaný odněkud z devadesátých let a je krásnou vzpomínkou na časy, kde se ještě zabíjelo poctivě, rezavým nožem. Death metalová deska, která vás pokryje plesnivinou!

Asphyx says:

The new album by the CRYPTIC GRAVE attacks the deepest nightmare of every single old school death metal fan. This album is the answer for all of the calls from the beyond you can hear. The classic, moldy death metal meets thrash of the 80s. And I think that every lover of graveyards is going to be satisfied. Turn down all the crosses, light up the candles because today the big occult séance is happening. There are going to be death metal guys CRYPTIC GRAVE. They really know how to do the right deathful job in France. The album "Cryptic Grave" is full of dirt, spider webs and echo from old coffins. The death metal is exhumed from the 90s and it is a beautiful flashback from the times when the killing was dinkum and was done by a carroty knife. This is the death metal album which covers you with a fungus!

band:
Richard : Guitare & voix (Vermeth ; ex-Torgeist ; ex-Hellraper) ||
J-B : Guitare ||
Gaby : Basse (Bagarre Générale) ||

Recenze/review - ITERU - Ars Moriendi (2018)


ITERU - Ars Moriendi
EP cassette 2018, Helter Skelter Productions

Pomalu se rozkládající tělo. Jednotlivé buňky, odumírající a vyprávějící příběhy lidské bolesti a utrpení. Postupná proměna za doprovodu červů. Samota, nicota, Smrt. Výraz tváře, která ví. Ví už něco o temnotě.

Death doom metal je disciplína, která se zdá být na první pohled jednoduchá. Jenže tomu tak samozřejmě není. Všechno má svůj jasný řád a pořádek. Tento styl nevyjímaje. Bývám mnohdy překvapen, co občas objevím za poklady. Kupříkladu belgičtí ITERU a jejich letošní EP je temným skvostem v mojí sbírce. Návyková čtveřice skladeb, rozprostřených na třiceti čtyřech a půl minutách je bědující, žalující, plná chladu a spočinutí.



Poslouchám "Ars Moriendi" a přemítám nad posledními věcmi člověka. Studený zvuk, chorobou nasáklý vokál. Tradiční pojetí doomu i deathu nedělá z alba nic nového, ani převratného, ale přesto se stalo mým častým průvodcem v záhrobí. Navodit smutnou a syrovou atmosféru sychravého podzimního večera za hřbitovní zdí umí málokdo. ITERU se to povedlo na výbornou. Mám pocit, že se zpomalil celý svět. Umírá. Slyším tajemné zaříkávání, šepot nemrtvých a hlasité ozvěny ze záhrobí. Tohle všechno ve mě novinka belgických tmářů evokuje. Desku doporučuji všem, kteří rádi zasněně hledají ty nejdelší opuštěné stíny. Skvěle!



sumarizace:

Poslouchám novinku death doomových ITERU a připadám si jako při sebevraždě utopením. Do úst i všech pórů těla mi pronikají studeně se tvářící melodie. Jsem obestřen temným závojem chladných vln. Zadržuji dech a nejdřív se mé srdce vzpírá. Nakonec podléhám, jsem zpopelněn v nekonečných mlhách snů.

Na albu "Ars Moriendi" je vše potřebné pro klidné spočinutí, pro poslední věci člověka před smrtí. Skladby mají nádherně mrazivou strukturu, jsou doslova drásající. Pronikly do mého nitra, aby tam způsobili obrovskou paseku námrazy. Vznáším se jako utopenec v neklidné řece zapomnění. Studené oči, vychladlé ruce. Už jsem na druhé straně, na onom světě. V království vynikajícího death/doom metalu v podobě, v jaké ho hrají ITERU. Tahle nahrávka je jako dokonale vybroušený černý křišťál. Vynikající!

Asphyx says:

I'm listening to the news of the death of doom ITERU and I feel like comitting suicide by drowning. The mouths and all pores of my body are penetrated by cold-faced melodies. I am surrounded by a dark veil of cold waves. I hold my breath and my heart is defiant first. Finally, I succumb, I'm cremated in the endless fog of dreams.

The album "Ars Moriendi" is all you need for a quiet rest, for the last thing before death. The compositions have a wonderfully frosty structure, literally drastic. They penetrated in me to cause a gigantic shadow of freezing. I am floating like a drowning man in a restless speech of oblivion. Cold eyes, cold hands. I'm on the other side of the world. In the Kingdom of Exceptional Death / Doom Metal in the form of the ITERU. This recording is like a perfectly carved black crystal. Excellent!

pátek 16. února 2018

Recenze/review - ATARAXY - Where All Hope Fades (2018)


ATARAXY - Where All Hope Fades 
CD 2018, Dark Descent Records

for english please scroll down

Dekompozice (rozklad) je postupná dezintegrace mrtvé organické hmoty, vrcholící mineralizací, tedy úplnou přeměnou na látky anorganické, jako je voda, oxid uhličitý a různé soli. Rozkladu podléhají jak části těl (spadané listí, mrtvé kusy kůže), tak i celé organizmy poté, co zemřou. Příčinou rozkladu jsou nejen fyzikální, ale zejména také biologičtí činitelé, kteří mrtvou biologickou hmotu konzumují. zdroj Wikipedie

Teď už to vím jistě, na sto procent. Nové album španělských death metalistů ATARAXY způsobuje postupné hnití mého nebohého těla. Představte si, že ležíte pohození vedle cesty, nedávno vám někdo vyvrhl vnitřnosti z břicha a poslední, co jste na tomto světě cítili, byl nekonečný chlad. Death/doom metal ve stylu ASPHYX, HOODED MENACE, ABHORRENCE, BINAH, GOREPHILIA, AUTOPSY, DESECRESY, CONVULSE, BOLT THROWER mi hraje na poslední cestu a nese vznešený název "Where All Hope Fades."



"Where All Hope Fades" je návykovým albem, které mě pokrylo prašivinou. Přeneslo mě na onen svět do tajemné záhrobní říše, naplnilo mě po okraj hnisem, špínou a studenými kousky ledu. Cítím se jako napadený snětí, pomalu hnijící, s odpadávajícím masem od kostí. Spolu se španělskou skupinou si užívám krásu opuštěných katedrál. Album se pro mě stalo častou povinností obzvlášť v pochmurných dnech, kdy se mraky dotýkaly země a chlad vstoupil do mé duše. ATARAXY se i na novince klaní stínům, hnilobě, touze po dalším rozkladu těla. Dělají to s řemeslnou pečlivostí, skvělým zvukem a nápady, které nenechají nikoho na pochybách - máme opět co do činění s vynikajícím death doomovým zážitkem. Jednou u mě dojde k totálnímu rozkladu, ale "Where All Hope Fades" budu poslouchat stále dál. Je totiž přesnou esencí toho, co mám na tomto stylu rád. Vynikající chorobný zážitek!


Asphyx says:

Now I know it for sure. A new album by Spanish death metal band ATARAXY causes the gradual rotting of my poor body. Image that you are lying next to the road, a while ago someone tear up your insides from your body and the last thing you felt on this world was an infinite coldness. Death/doom metal in the style of ASPHYX, HOODED MENACE, ABHORRENCE, BINAH, GOREPHILIA, AUTOPSY, DESECRESY, CONVULSE, BOLT THROWER is playing to my last trip and it bears a noble name “Where All Hope Fades”.

“Where All Hope Fades” is an addictive album which covered me with ash. It took me to the beyond world into the dark grave world, filled me with pus, dirt and cold pieces of ice. I feel like being attacked by infamy, slowly rotting with flesh falling off. With this Spanish band I enjoy the beauty of abandoned cathedrals. This album becomes a common duty for me especially during gloomy days when clouds were touching the ground and cold came into my soul. ATARAXY bow to the shadows, rot and desire for further decomposition of bodies on this album. They do that with craftsmanship concentration, great sound and ideas which do not leave anyone doubting – once again we have something to do with an excellent death doom experience. One day I will be totally decomposed, but “Where All Hope Fades” will be still in my ears. It is the exact essence of what I like about this kind of music. Excellent morbid experience!


TRACKLIST
1. The Absurdity of a Whole Cosmos  (3:43)
2. A Matter Lost in Time  (10:49)
3. One Last Certainty  (5:28)
4. As Uembras d'o Hibierno  (7:12)
5. The Mourning Path  (5:51)

6. The Blackness of Eternal Night  (12:24)


LINE-UP
Javi - Vocals, Guitars
Santi - Guitars
Edu - Bass
Viejo - Drums

Rozhovor - USURPRESS - Sme v prvom rade death metalovou kapelou.


Rozhovor se švédskou death metalovou skupinou USURPRESS.

Odpovídal Stefan.

Přeložila a otázky připravila Petra, děkujeme!

Zdravím USURPRESS! Ako sa máte páni? Máme tu ďalší rok a v nasledujúcich dňoch bude vydaný váš pripravovaný album. Aké máte pocity a aké sú vaše očakávania čo sa novej dosky týka?

Naozaj nemáme žiadne očakávania, pokiaľ ide o predajné čísla, dobré recenzie, veľa rozhovorov, ponuky koncertov atď. Viete, biznisom sa to všetko končí. Pochybujem, že tento album nás vynesie na úplne novú úroveň "popularity" a nemyslím si, že sa bude predávať podstatne lepšie ako naše predchádzajúce nahrávky. Vytvorili sme náš najlepší album s najlepšími skladbami, najlepším výkonom, najlepším zvukom a produkciou. To bolo našim očakávaním od albumu a to sme aj splnili. Čo si o tom myslia ostatní ľudia, ja ovplyvniť nedokážem. Je mi to naozaj jedno.


Doteraz ste z nadchádzajúceho albumu zverejnili dve skladby online. "The Iron Gates Will Melt" je skladba v pomalom tempe, ale znie viac death metalovo ako ďalšia s názvom "In Books Without Pages", ktorá obsahuje pasáže znejúce viac rockovo až psychedelicky. Čo by sme mali očakávať od nového albumu? Bude viac metalový alebo viac rockový?

Áno, máš pravdu. Death metal v takej jeho tradičnejšej forme reprezentujú skladby "The Iron Gates..." a "Interregnum", a ostatné songy majú mnoho prvkov, ktoré sú tak trochu cudzie pre death metal. Povedal by som, že sa viac podobajú na "In Books..." v danej štruktúre, aj keď ani jedna z nich neznie úplne ako "In Books...". Jedna skladba je čisto prog metalová, jedna je viac inšpirovaná gotickým rockom a ostatné dve sú dlhšie skladby a dali by sa opísať ako temné hard rockové veci rokov sedemdesiatych inšpirované death metalom. Avšak, myslím si, že sme v prvom rade death metalovou kapelou.


V nedávno zvrejnenom krátkom filme ste spomenuli, že bicie na album nahrával istý Stefan Hildman, ktorý je v skutočnosti jazzovým bubeníkom. Prečo ste sa rozhodli osloviť práve jeho a nie nejakého metalového bubeníka? Mali ste nejaký dôvod? Ako sa zapojil do tvorivého procesu a ako bol schopný "prepnúť" z jazzu na death metal? Samozrejme, jazzové prvky sú na novej doske zreteľné, takže svoj štýl tak úplne nezmenil. A je iba hosťujúcim bubeníkom na albume, či s ním rátate aj do budúcna ako s riadnym členom kapely?

Keď sme začali skúšať s Hildmanom, celý album bol už napísaný a na jeho tvorení sme sa podieľali spoločne ja, Daniel a Påhl. Najskôr sme nahrali demo s naprogramovanými bicími a vtedy sme si uvedomili, že budeme potrebovať iný druh bubeníka, aby skladby zneli tak, ako znejú na tom deme. Báli sme sa, že priamočiary metalový bubeník by nebol schopný pretaviť naše nápady a jednoducho by ich zmietol dvojkopákmi atď. A tak sme šli za niekým, o kom sme vedeli, že pochopí danú dynamiku a prinesie skladbám vlastnú príchuť. Keď sme potom skladby začali skúšať (s Hildmanom), trochu sa zmenili, pretože gitara a basa museli hrať riffy mierne odlišne, aby sa prispôsobili štýlu bubnovania. A to podľa mňa urobilo skladby ešte lepšími.

Sme veľmi šťastní, že máme Hildmana, je to nepochybne skvelý bubeník a taktiež veľmi milý človek a hudobník, s ktorým sa dá ľahko pracovať, takže by sme si ho radi nechali v kapele aj naďalej. On si myslí, že je veľmi zábavné hrať tento druh hudby, takže rozhodne chce s nami pokračovať. Jedinou otázkou je, či si na to nájde čas. Je dosť zaneprázdnený s troma deťmi a prácou, v ktorej musí veľa cestovať. Myslím, že až čas ukáže. Plánujeme, že bude hrať aj na ďalšom albume a taktiež bude zapojený do procesu skladania a písania hudby. Ak s nami nebude môcť hrať naživo, máme v zálohe iného bubeníka, ktorý je ochotný jazdiť s nami turné. Môžem len dodať, že je to ďalší vynikajúci bicman a je aj pravdepodobne viac známy pre vašich čitateľov.

V spomínanom videu objasňujete, že proces písania materiálu na predchádzajúcom albume The Regal Tribe bol trochu odlišný v porovnaní s nahrávaním dosky Ordained. Ako ste mysleli, že prvý riff, ktorý ste napísali reprezentuje prvý riff na albume atď.? Ako je vôbec možné skladať hudbu takým "postupným" spôsobom? Mohli by ste nám to viac objasniť?

The Regal Tribe je koncepčný album, je to viac menej jedna dlhá skladba rozdelená do desiatich častí. V tomto prípade som najskôr urobil nejaký jednoduchý obsah príbehu, kde som si načrtol, čo sa s príbehom stane v každej časti (alebo skladbe, ak preferujete tento výraz) a toto sme používali ako vodítko pri písaní muziky. To bol jediný spôsob ako dosiahnuť, aby bol celý príbeh súdržný a bolo to aj celkom zábavné, no na druhej strane aj náročné. Bolo to ako: „Takže, táto ďalšia časť musí byť pomalšia aby zachytila náladu textov,... akoby sme mali prejsť z tejto časti do druhej plynulý spôsobom?“ Vlastne je to ako písanie klasickej skladby s tou výnimkou, že namiesto 4 minút je to takmer 40 minútová skladba. Mohli by sme tento spôsob tvorenia skúsiť opäť aj niekedy v budúcnosti. 


Ak to chápem správne, nový album bol skladaný klasickým spôsobom, myslím tým, že ste písali skladbu po skladbe, upravovali ste ich a až potom usporiadali do finálneho poradia? Aké rozdiely ste zaznamenali medzi týmito tromi druhmi skladanie hudby a ktorý sa vám zdá najlepší?

Nový album bol taktiež napísaný spôsobom, ktorý bol pre nás nový, keďže sme nikdy spolu neskúšali skladby pokiaľ nebolo dokončené celé demo (demo verzie skladieb). Povedal by som, že žiadna metóda sa nedá považovať za lepšiu, či horšiu. Každý album si vyžaduje vlastný druh prístupu, ktorý najlepšie vyhovuje procesu písania. Rozprávali sme sa o tom, že ďalší album skúsime tvoriť v trochu takej tradičnejšej forme "garážovej kapely", kde najskôr niekto príde s pár riffmi, ktoré sa skúšajú a postupne sa upravujú počas spoločného hrania. Keďže Hildman s najväčšou pravdepodobnosťou bude súčasťou skladania ďalšieho materiálu už od začiatku, veríme, že skladby z tejto zmeny procesu iba vyťažia. Myslím, že robíte chybu, ak píšete každý album rovnakým spôsobom, nie je to také náročné, nie je to kreatívne. Ale ako sa hovorí, "Nehas, čo ťa nepáli", takže jebať na to. Napríklad si nemyslím, že ešte niekedy budeme pracovať ako tomu bolo na albume Ordained, napísali a nahrali sme najskôr prvú polovicu albumu a potom až následne druhú polovicu. Ale v tom čase to bol jednoznačne správny prístup a neľutujem, že sme to tak spravili.


Veľmi ma zaujal názov pripravovanej dosky Interregnum, má tento titul niečo spoločné aj s obalom albumu? Kto je autorom obalu tentoraz, keďže každý jeden váš album doposiaľ mal úplne iný cover art? Ako keby ste neboli spokojný s umelcom z predchádzajúcej dosky alebo.... len chcete niečo nové a jedinenčné pre každý ďalší album?

Ešte na počiatku našej takzvanej kariéry sme sa rozhodli, že chceme vždy nového umelca na každý ďalší obal albumu, aby obaly mali svoju vlastnú jedinečnú atmosféru a vzhľad, a nie aby vyzerali "ako ten ďalší album USURPRESS". A keďže sme na všetkých predchádzajúcich doskách mali maľby, mysleli sme si, že nastal čas osloviť fotografa. Môj priateľ, Johan Söderkrantz je fotograf zachycujúci zväčša prírodu a túto danú fotografiu som videl na jeho súkromnej FB stránke. Tak som sa ho spýtal, či by sme ju mohli použiť, keďže ju ešte nepublikoval "profesionálne". Cover albumu nemá nič spoločné so slovom "interregnum", ale skôr so skladbou "Ship of Black Glass". Z nejakého dôvodu som bol pri písaní textov pre tento album trochu inšpirovaný vodou, takže som chcel na obale nejakú formu vody. The Regal Tribe je viac inšpirovaný zemou a prachom. 


Hráte veľmi špecifický druh death metalu. Naozaj sa tak zaujímate o rockovú, či psychedelickú muziku rokov sedemdesiatych? Tieto hudobné prvky vás robia inými a jedinečnými. Čo vás inšpiruje najviac zo súčasnej ale aj staršej muziky?

Neviem, možno znieme trochu inak než priemerná old schoolová HM-2 zvuk uctievajúca death metalová kapela, ale v porovnaní s formáciami ako je napríklad Lugubrum, hráme veľmi priamočiaro a zabehnutým spôsobom. No, myslím, že to každá kapela ...

Áno, počúvame prog rock a hard rock rokov 70-tych a vždy sme počúvali. Táto hudba neustále ovplyvňovala spôsob, akým píšeme naše riffy, dokonca aj keď sme hrali viac punkom ovplyvnený death metal. Ale teraz máme odvahu začleniť do našej hudby ešte výraznejšie prvky a myslím, že to funguje dobre, sme teraz vďaka tomu lepšou kapelou. Pokiaľ ide o metal, vždy sme boli ohromení originálnymi kapelami ako Celtic Frost, Voivod, skoršími Paradise Lost a tak ďalej. Problém je len spomenúť si a premýšľať o tom, čo robí tieto kapely skvelými a nepokúšať sa ich zahodiť, čo by podľa nášho názoru bolo dosť zbytočné. Počúvame všetky druhy hudby a aj keď by nás to mohlo inšpirovať na myšlienkovej úrovni, je asi nemožné počuť väčšinu elementov z nich v súčasnej tvorbe Usurpress. Našťastie.


Akoby ste charakterizovali vašu hudbu vo všeobecnosti, vývoj všetkého, štýlu, zvuku, smerovania?

Ako som už povedal predtým, definujeme sami seba ako death metalovú kapelu, ale snažíme sa začleňovať elementy z iných hudobných žánrov, aby sa náš (death)metal stal viac dynamickejší a rôznorodý, pretože presne to je ten spôsob, akým hudbu máme radi. Ako kapela sa musíte vyvíjať alebo len skončíte s vytváraním starých otrepaných kópií vašich prvých dvoch albumov. Samozrejme, nemôžete stále písať rovnakú skladbu znova a znova a očakávať, že bude lepšia ako prvý alebo druhýkrát, keď ste ju napísali. Myslím si, že Interregnum je dobrá nahrávka a v tomto stave mysle chceme urobiť ďalšiu v podobnom duchu, ale zamerať sa na časti, z ktorých cítime, že by sme ich mohli dokonca rozvinúť viac. Po tomto albume možno znovu nastal čas trochu zmeniť smerovanie, aby sme sa vyhli nude a samoľúbosti. Každý nový album je len prípravou na ten ďalší. Skutočná progresia znamená konštantný vývoj, vykrádanie starých albumov Genesis nie je veľmi progresívne, aj napriek názvu hudby.

Môžete nám prezradiť aké je pozadie textov na poslednom albume? Sú v porovnaní s predchádzajúcou doskou nejakým spôsobom iné?

Nie, vôbec nie sú iné. V priebehu rokov som postupne vybudoval tak trochu "svet Usurpress", kde prebiehajú všetky príbehy, ktoré rozprávame. Povedal som "príbehy", pretože tým naozaj sú, krátke historky koncentrované do istého druhu, povedzme tomu poézie, ale s nedostatkom lepších slov. Niekoľko skladieb je pokračovaním niektorých kľúčových postáv albumu The Regal Tribe, iné sú vývojom skorších skladieb, ktoré sa chronologicky uskutočňujú ešte pred The Regal Tribe a niektoré sú novými príbehmi, ktoré bolo potrebné rozpovedať, aby som bol neskôr schopní rozšíriť hranice "sveta Usurpress" a následne sa k nim vrátiť. Ľudia si môžu myslieť, že sa obmedzujete, keď sa dogmaticky držíte tohto konceptu, ale ako autor textov si myslím pravý opak. Ako som už povedal predtým: sme Death Metalová kapela a nechystáme sa písať pesničky o láske a nádhernom vtáčom speve ako to v súčasnosti robia progrockové kapely.


Švédsko je rodiskom death metalu ako ho poznáme od kapiel ENTOMBED, DISMEMBER, atď. Taktiež, zvuk HM2 je spájaný so Švédskom. Zaregistroval si novú vlnu mladých kapiel znejúcich povedzme tomu „old school“, ktoré sú inšpirované švédskym death metalom? Všade na svete je ich ako maku. Poznáš niektoré z kapiel ako Gravebomb, Gatecreeper, Black Breath, atď.?

Hmm... Vo všeobecnosti nepovažujem Švédsko za rodisko death metalu (Nepovažujem Švédsko za rodisko žiadneho hudobného žánru. Sme skvelými remeselníkmi, nie však úžasnými stvoriteľmi. Jediná švédska kapela, ktorá vytvorila nový žáner je Bathory. Pokiaľ rátate aj symfonické disco ako žáner, potom máme ABBA), ale "my" (moji krajania) sme vytvorili svoju vlastnú variáciu štýlu veľmi skoro, takže možno máš pravdu. Áno, áno, táto nová vlna "starého" death metalu je tu okolo nás niečo cez 10 rokov, takmer sa stala svojím vlastným sub-žánrom. Je to šialené. Milujem starý death metal, je to jeden z mojich najobľúbenejších druhom rockovej muziky, ale myslím si, že väčšina novších OSDM kapiel znie až príliš death metalovo, hahaha! Ja uprednostňujem death metalové kapely, ktoré možno aj neúmyselne majú v hudbe elementy thrashu a hardcore punku, pretože to je to, čo mali aj pôvodní kapely. Skúsili sme použiť HM-2 na našej prvej dlhohrajúcej doske Trenches of the Netherworld, ale pri pohľade späť musím povedať, že to znelo na hovno, ten druh gitarového zvuku vôbec nebol vhodný pre Påhlovo disharmonické a elegantné hranie na gitaru. 

Viem o všetkých kapelách, ktoré si spomenula, Black Breath boli pred niekoľkými rokmi vo Švédsku pomerne populárni a myslím, že z tohto zoznamu sú Gatecreeper jedni z najlepších. Minulý týždeň som ich práve počúval. Neviem, páčilo sa mi napríklad EP Expulsion (US) a tiež Gruesome sú skvelí, ale inak počúvam väčšinou starých majstrov, ktorí v prvom rade vytvorili scénu.


Úprimne, v spomínanom krátkom videu som si všimla, že váš gitarista Påhl má na fotke tričko slovenskej kapely BETON. Hneď nato som písala Tomášovi z BETON, či s vami niekedy hrali. A tak som vlastne aj zistila, že ste odohrali dva koncerty na Slovensku ako aj v Čechách niekedy v roku 2012. Nanešťastie, 6 rokov dozadu som o USURPRESS nevedela nič, takže som ani jeden z týchto koncertov nenavštívila.... A potom ste hrali aj na Obscene Extreme. Ako si na to všetko spomínate, na atmosféru a ľudí na Slovensku a v Čechách?

Beton sú skvelí ľudia, ktorí hrajú v úžasnej kapele, tak to je. Vidím zreteľné podobnosti v hudbe, ako aj hudobných vplyvoch medzi nimi a ranými Usurpress. Čo si najviac pamätám z nášho turné v roku 2012 je, že celú Európu zasiahla obrovská vlna horúčav (no nie Švédsko, v skutočnosti to bolo celkom chladné leto) a my sme už asi týždeň hrali v južnej Európe a túžili sme ísť do Česka / Slovenska, pretože sme si mysleli, že tam bude chladnejšie. Keď sme prišli do Bratislavy bol to očividne ten najhorúcejší týždeň desaťročia a Barbarian (tiež skvelá skupina a ľudia) na dodávke sa zobrali a šli do nejaké obchodu s CD alebo na inú samovražednú misiu v tejto neznesiteľnej horúčave, ale miesto, kde sme mali hrať ešte nebolo otvorené, takže sme hľadali tieň a nakoniec sme našli nejakú pivnicu, kde bolo celkom fajn. Sedeli sme tam celé hodiny na rozpadnutých pohovkách, počúvali sme nejakú funk/jazzovu kapelu, ktorá tam skúšala a pili vriace pivo. Tento náš konkrétny koncert bol jedným z najlepších z celého turné s publikom hádžucim po sebe aj do nás obrovské vankúše. Na večeru som mal aj slovenský zemiakový šalát nazvaný "granadir" alebo niečo také. Bolo to vynikajúce. Celkovo sú Česko a Slovensko pravdepodobne moje najobľúbenejšie krajiny, kde som hral. Po prvýkrát som hral v Českej republike v roku 1996 so svojou starou hardcorovou kapelou a vždy som si náramne užil každú návštevu, taktiež aj ako obyčajný turista. Na OEF som hral celkom trikrát, z toho raz s Usurpress a je to najlepší festival, aký som kedy navštívil - a to dokonca ani nemám rád grind core! Všetko bolo dokonalé. Dokonalé. Miesto konania, personál, publikum, neobvyklá atmosféra, proste všetko. Organizácia beží úplne hladko a ako vystupujúca kapela sa nemusíte o nič starať a ak sa vyskytne problém, Kráľ Čurby a jeho osádka to okamžite napravia.


A čo koncerty v súčasnosti, plánuje nejaké turné na podporu novej dosky?

Nie, momentálne nemáme nič naplánované. Ani jediný koncert. V posledných rokoch sme nehrali naživo veľmi často, pretože sme mali problémy s bubeníkmi a s mojou pojebanou rakovinou kostnej drene, ktorá nám znemožnila plánovať čokoľvek a radšej sme koncerty hneď odmietali, než by sme ich mali neskôr zrušiť. Teraz však máme stabilnú zostavu a ja som na dobrej ceste, aby som sa zotavil z tohto veľmi nepríjemného ochorenia, takže sme viac než pripravení ísť von na cesty a "poriadne to rozjebať", ako to vravia cool chlapi. Bohužiaľ, naša kapela a hudba, ktorú hráme, nie sú až tak populárne a nehodíme sa kamkoľvek, takže pochybujem, že festivaly a promotéri by mali len seba menší záujem o nás, keď môžu osloviť ďalšiu švédsku kapelu, ktorá im môže ich investované peniaze vrátiť. Ide len o zdravý rozum. V lete sa v našom rodnom meste Uppsala organizuje nový metal/hard rockový outdoor festival, je to len kúsok od miesta, kde žijem, a dokonca ani z ich strany sa nezdá, že by o nás mali záujem, hahaha!


Ďakujem pekne za rozhovor. Želám vám veľa úspešných koncertov, šťastných a spokojných fanúšikov a veľa predaných albumov. Teším sa na nejaký váš najbližší koncert a dúfam, že taktiež navštívite Česko a Slovensko.

Nesmierne ďakujem za vašu podporu. Každý rozhovor je cťou a výsadou, znamená to, že niekto obetoval svoj čas a úsilie, aby mohol rozšíriť naše meno a prispieť k nášmu zviditeľneniu. Turné v strednej Európe by bolo úplne úžasné a ja dúfam, že to v tomto roku už kurva vyjde. Na to sa však úplne nespoliehajte. Ak sa chce s nami niekto skontaktovať, dokonca aj keby sa chcel len trochu porozprávať, nech nám neváha napísať mail na adresu usurpress_death@yahoo.com alebo nám poslať správu na FB. Heavy metal je zákon.

Interview - USURPRESS - We are a death metal band first and foremost.


Interview with death metal band from Sweden - USURPRESS.

Answered Stefan.

Translated and questions prepared by Petra, thank you!

Hello USURPRESS! How are you guys? A new year is here and in the following days, your upcoming record will be released. How do you feel, what are your expectation regarding the new album?

We really don’t have any expectations in terms of sales figures, good reviews, lots of interviews, gig offers etc. You know, the business end of it all. I doubt that this album will lift us to an entire new level in “popularity” and I don’t think it’s gonna sell considerably more than our previous records. We have made our best album with the best songs, best performance and best sound/production. That was our expectation on the album and we have fulfilled it. What other people think about it I can’t really influence. I don’t really care either. 


Till now, two songs from the upcoming record are available for the free listening. “The Iron Gates Will Melt” is a track with a slow rate, but it sounds more death metal than the other one “In Books Without Pages“, which includes parts sounding more rock, psychedelic. What we should expect from the new album? Will it be more death metal or more rock?

Yes, you’re right. The two songs that are more traditional death metal are “The Iron Gates” and “Interregnum”, the other songs all have elements that are quite alien to death metal. I would say that they resemble “In Books” more in the actual compositions, although no one of them sound like it. One is a pure prog song, one is more inspired by goth rock and the other two are longer songs and could be described as dark 70-ties hard rock inspired by death metal. However, I do think we are a death metal band first and foremost. 


As you mentioned in the recently released short film, Stefan Hildman, who is actually a jazz drummer, recorded the drums. Why you decided to request him instead of some metal head? Is there any purpose for that? How he joined in the writing process and how he was able to switch from jazz to death metal? Of course, he actually not switched, because the jazz features are really evident. Is he now only the session musician or you count with him into the future as a regular drummer?

The entire album was already written by myself, Daniel and Påhl when we started to rehearse with Hildman. We had made a demo with programmed drums and we felt like we needed a different kind of drummer to make the songs sound the way they sounded on the demo. We were afraid that a straight metal guy was not able to replicate our ideas and would just smash them with double bass and two-beats so we went for someone that we knew would understand dynamics and bring his own flavor to the songs. When we started rehearse the songs, they changed a bit as the guitar and bass had to play the riffs a bit differently to suit the drumming style. It made the songs better in my opinion.

We are very happy with Hildman, he’s obviously a great drummer and also a very nice man and a musician that is easy to work with so we would love to keep him in the band. He thinks it’s extremely fun to play this sort of music so he definitely wants to continue with us. The only question is if he has the time for it, as he’s quite busy with 3 kids and a job where he travels a lot. Time will tell, I guess. Our plan is that he will play on the next album and also be involved in the song writing. If he’s unable to play live with us then we have another drummer that is willing to do roadwork. Another excellent drummer, I might add, and also probably more known to your readers. 

In this video you also declare that the writing process at the previous album The Regal Tribe was a bit different in comparison with the recording of Ordained. How did you mean that the first riff you wrote represents the first riff on the album and so on? How is possible to write music in such consecutive manner? Could you more clarify it?

The Regal Tribe is a concept album, it’s more or less one long song divided into 10 parts. I had made some sort of primitive synopsis for the story where I had written down what would happen story-wise in each part (or song, if you prefer that) and we used that as guidance when writing the music. That was the only way to make the story coherent and it was quite fun and challenging. It was like “Well, this next part must be slow to represent the mood of the lyrics, how do we go from this part to this part in a seamless manner?” Actually, it’s just like writing an ordinary song, except that instead of 4 minutes, it is almost 40 minutes. We might try this approach to song writing again sometime in the future. 



For linking to previous question, if I understand right, the new album was written according to ordinary approach, I mean that you wrote song after song, optimized them and arranged into the final order? Which differences have you noticed between these three kinds of writing music and which one was the best? 

This album was also written in a way that was new to us, as we never rehearsed the songs until the entire album (demo version) was finished. There is no method that is better or worse than the other I would say. Each album kind of demands its own approach that suits the writing process best. For the next album we have talked about going back to a more traditional “garage band” way of writing, where someone comes up with a couple of riffs and we jam on them and make the arrangements as we go along. As Hildman most probably will be part of the writing process from the beginning next time, we believe the songs will benefit from this treatment. I think you’re making a mistake if you write every album the same way, that is not challenging, that is not creative. “If it’s not broke, don’t fix it”, well, fuck that. Having said that, I don’t think we’ll ever work like we did on Ordained again, writing and recording half the album first and then the other half. But it was definitely the right approach at the time and I don’t regret it. 


I am very interested in the title of the upcoming release Interregnum and whether the title has some connection with the cover art/photo. Who is an author of the cover art now? Since, every one of your albums has the totally different cover. As if you have not been satisfied with previous artist or… you only want something new and unique for another album?

We decided very early on in our so called career that we wanted a new artist for every album to make the album covers have their own unique feel and look and not just looking like “the new Usurpress album”. As we have had paintings on all the previous covers we thought that maybe it was time for photograph now. A nature photographer called Johan Söderkrantz whom I am a friend with took the picture; I saw the picture on his private Facebook page and asked if we could use it, as he hadn’t published it “professionally”. The cover has really nothing to do with the word “interregnum” but rather with the song “Ships of Black Glass”. I was also, for some reason, quite inspired by water when writing the lyrics for this album so I wanted some sort of water on the cover. The Regal Tribe is much more about earth and dust. 


You play a very specific kind of death metal. Are you really such interested in the 70s rock music, psychedelic rock, etc.? Such musical features make you different and unique. What inspires you the most from the past and present music?

I don’t know, maybe we do sound a bit different than your average old school HM-2 worshipping death metal band but in comparison with a band like, say, Lugubrum we sound very streamlined and by the numbers. Well, I guess every band do…

Yes, we listen to a prog rock and hard rock from the 70-ties and we always have. This music have always influenced the way we write our riffs, even when we played more punk influenced death metal, but now we have the courage to incorporate more striking features of it into our music and I think it’s working well, we are a better band now because of it.

When it comes to metal, we have always been impressed by original bands like Celtic Frost, Voïvod, early Paradise Lost and so on. The difficulty is to just remember and think about what makes these bands great and not trying to rip them off which would be pretty pointless in our opinion.

We listen to all sorts of music and even if it might inspire us on a mental plane it’s perhaps impossible to hear most of it in the actual music of Usurpress. Thankfully. 


How would you characterize your music in general, the development of everything, the style, sound and direction?

As I said earlier, we define ourselves as a death metal band but we try to incorporate elements from other sorts of music to make our (death) metal more dynamic and varied because that’s the way we like music to be. As a band, you must evolve or you will just end up making stale copies of your two first albums. Obviously, you can’t keep writing the same song over and over and expect it to be better than the first or second time you wrote it. I think Interregnum is a good record and our mindset is to make the next one in a similar style but focus on the parts that we feel we can develop even more. After that album, maybe it’s time to change direction a little bit again to avoid boredom and complacency. Every new album is just a preparation for the next one. True progression is constant evolvement, ripping off old Genesis albums are not very progressive, despite the name of the music. 

Could you reveal us what is the background of the lyrics at the latest album? Are they somehow different in comparison with the previous records? 

No, they are not. Not at all. Over the years I have gradually constructed a little “Usurpress world” where all the stories that we tell take place. I said “stories” because that’s what they are, short stories condensed into some sort of, well, poetry, in lack of better words. A couple of the songs are follow-ups on some of the key characters from The Regal Tribe, others are developments of earlier songs that chronologically takes place before The Regal Tribe and some are new stories that I thought needed to be told to be able to expand the boundaries of the “Usurpress world” and be able to go back to them later. People may think that you limit yourself when you’re dogmatically sticking to this concept but as a lyricist I find it quite the opposite. 

As I have mentioned before: we are a Death Metal band and we we’re not going to write songs about universal love and wonderful birdsong like generic progrock bands do. 


Sweden is the birthplace of the death metal how we know it from ENTOMBED, DISMEMBER, and so on. Also, the HM2 sound is associated with Sweden. Have you registered the new wave of young bands sounding as let say “old school”, which are inspired by Swedish death metal? They are all around the world. Do you know some of these bands like Gravebomb, Gatecreeper, Black Breath etc.??

Hmm… I don’t consider Sweden to be the birthplace of death metal (I don’t consider Sweden the birthplace of any music. We are great atisans, not great creators. The only Swedish band that has created a new genre is Bathory. Unless you count symphonic disco as a genre. Then we have ABBA) at all but “we” (my countrymen) did create our own variation of the style very early on, so you do have a point. Yeah, yeah, this new wave of “old” death metal has been around for something like 10 years now, it’s almost become a sub-genre of its own. It’s crazy. I love old death metal, that is one of my favorite types of rock music, but I think most of the newish OSDM-bands sound too much death metal, hahaha! I prefer death bands that, perhaps unintentionally, have elements of thrash and hardcore punk in their music because that’s what the original bands had. We did try to use the HM-2 on our first full-length album Trenches of the Netherworld but in retrospect it sounded like shit, that kind of guitar sound was very unsuitable for Påhl’s more dissonant and elegant guitar playing. 

I know of all of the bands you mentioned, Black Breath was quite popular in Sweden some years ago, and I think Gatecreeper are the best one of them. I actually listened to them last week. I don’t know, I really really liked the EP of Expulsion (US) and also Gruesome are cool as hell, but otherwise I mostly listen to the ancient masters that created the scene in the first place. 


Honestly, in this short video, I have noticed that your guitarist Påhl on the photo has BETON t-shirt. Immediately, I texted to Tomas from BETON, whether they sometimes played with you. And in this way, I found out you had two shows in Slovakia back in 2012. Unfortunately, 6 years ago I did not know anything about USURPRESS, so I didn’t attend these concerts… And then you visited also Obscene Extreme. How do you remember that, the atmosphere, and the people in Slovakia and Czech Republic?

Beton are great people that play in a great band, that’s it. I see obvious similarities both in music and musical influences between them and early Usurpress. What I most remember of our 2012 tour was that a heat wave had struck all of Europe (well, not Sweden, in fact it was a quite cold summer) and we had played southern Europe for a week or so and we were longing to go to Czech/Slovak because we thought it would be colder there. When we arrived in Bratislava it was apparently the hottest week in decades and the van and Barbarian (also great band/people) took off to go to record stores or some other suicide mission in the scorching heat and the venue was not open so we were looking for shade and found some cellar where it was cool and we ended up sitting in some dilapidated sofas for hours listening to some funk/jazz band rehearsing and drinking boiling beer. The actual gig was one of the best of the entire tour with the audience throwing big pillows on each other and us. We also had a Slovak potato salad called “grandir” or something like that for dinner. It was outstanding.

On the whole, Czech/Slovak are probably my two favorite countries to play in, I first played the Czech Republic back in 1996 with my old hardcore band and I have always enjoyed every visit, also as a regular tourist. I have played OEF 3 times, one with Usurpress, and it’s the best festival I’ve ever been to – and I don’t even like grindcore! Everything is just perfect. Perfect. The venue, the staff, the audience, the outlandish atmosphere, everything. The organization runs so smoothly and as a performing band you don’t have to worry about anything and if there is a problem; King Curby and his crew will fix it right away. 


And what about concerts now, are you planning a tour to support a new record?

No, we have nothing planned right now. Not one single gig. We haven’t played live much at all the last couple of years because we’ve had trouble with drummers and my fucking bone marrow cancer that has made it impossible to plan anything and we rather turn down gigs straight away than cancel them later. However, now we have a stable line-up and I’m also on the road to recover from this very annoying disease so we’re more than ready to go out on the road and “tear shit up” like the cool guys say. Unfortunately, our band and the music we play are not that popular and we don’t really fit in anywhere so I doubt that festivals and tour promotors are interested in booking us when they can book another Swedish band that can give them their invested money back. It’s just common sense. There is a new metal/hard rock outdoor festival this summer in our home town Uppsala, it’s just down the corner from where I live and not even they seem to be interested in us, hahaha! 


Thank you very much for the interview. I wish you a many successful concerts, happy and satisfied fans and many sold albums. I am looking forward for one of your show; I hope you will also visit Czech Republic and Slovakia.

Thanks a lot for your support. Every interview is an honour and a privilege, it means that someone has taken their time and effort to spread our name and make us visible. A tour of central Europe would be totally awesome and I’m hoping like fuck that it is possible this year. Don’t count on it though. If anyone wants to get get in contact with us, even if you just want to talk, don’t hesitate to mail us at: usurpress_death@yahoo.com or send us a message on Facebook. Heavy metal is the law.